19.12.2016

Žijeme v dobe akcií, zliav a šetrenia nákladov. Nástup rýchlych elektronický komunikačných systémov umožnil šetrenie prevádzkových nákladov nehnuteľností doslovne v priamom prenose. Jedným z príkladov je aj meradlo na odvádzané odpadové vody, tzv. merný žľab, a najčastejšie využívaný Parshallov žľab.

Ide o jednoduchý žľab osadený v šachte priamo v kanalizácií (viď. foto). Nad žľabom je spravidla osadené ultrazvukové meradlo (nivosonar), ktoré meria aktuálnu výšku vodného stĺpca pritekajúcej vody v matematicky zadefinovanom profile žľabu. Tieto informácie sa priamo prepočítavajú na prietok. Následne sú vysielané na prijímač v budove alebo vysielané do siete GSM. Prevádzkovateľ tak dostáva údaje v reálnom čase priamo na ľubovoľnom panely prijímača signálu.

Parshallov žľab je metrologicky overené meradlo a môže byť vodárňami uznané ako fakturačné meradlo stočného. S prihliadnutím na prudké zmeny počasia a lokálnosť výskytu zrážok môže vďaka Parshallu prevádzkovateľ na stočnom ušetriť. Objednať ciachovanie Parshallu je zákonnou povinnosťou vlastníka alebo prevádzkovateľa areálovej kanalizácie (nie vodární).

Výrobcovia predávajú žľab ako bezporuchové meracie zariadenie s dlhou životnosťou, minimálnymi nárokmi na údržbu, bez vysokých prevádzkových nákladov, s vysokým rozsahom meraných prietokov a širokou škálou využitia. S prihliadnutím na samotnú konštrukciu s tým možno súhlasiť, avšak pozornosť treba venovať uvádzanej bezporuchovosti, aj tu totiž platí, že „každá minca má dve strany“.

Parshallov žľab – chybné merania?

Na základe našich skúseností z terénu môžeme konštatovať, že pri použití meradla na odpadové vody najmä s vysokým podielom tuhých látok dochádza k chybným meraniam. Faktúra vodární za stočné tak môže narásť do absurdných súm prevyšujúcich bežné náklady niekoľko násobne. Riziko je o to väčšie, že sa môže jednať o jediné chybné meranie v kontexte dlhoročných správnych meraní. Chybné meranie nemožno predvídať. Predmetnú chybu meradla naviac nejde natrvalo opraviť žiadnou opravou, či kalibráciou, nakoľko sa nejedná priamo o chybu žľabu ani meradla, ale o chybu samotného princípu merania. Tam kde sa vyskytla, je vysoký predpoklad jej návratu.

Nakoľko sa jedná o kalibrované meradlo (Zákon č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov), verejné vodárne reklamáciu faktúry neuznajú a namerané stočné v chybnom objeme vyfakturujú. Prevádzkovateľ budovy je povinný faktúru uhradiť. Pri väčších priemyselných areáloch sa tak stáva, že pôvodne ušetrených +300€/rok po osadení žľabu sa o pár rokov môže zmeniť na „spláchnutých“ -3000€/rok za odpadové vody, ktoré sa na prevádzke vôbec nevyprodukovali.

Ako zo začarovaného kruhu von? S odstávkou nesprávne merajúcich fakturačných meradiel zo zmlúv, hľadaním chybných meraní a určením reálnej produkcie odpadových vôd máme 15 ročné skúsenosti. V prípade otázok nás neváhajte kontaktovať.